Život je fyzika. Kto nerozumie fyzike, nerozumie ani životu. Fyzikálne javy, ktoré nás obklopujú v každodennom živote, môžu byť významným motivačným východiskom pre vyučovanie fyziky a odhaľovanie zákonitostí, ktoré denne pozorujeme. Vyučovanie fyziky prebieha v klasických triedach, v špeciálnej učebni fyziky, ale aj v počítačových učebniach. Vyučujúci fyziky na našej škole sú Mgr. Iveta Rajčániov a Mgr. Ľuboslava Kajanová.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.

V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov. 

Témy laboratórnych prác z fyziky:

6.ročník:
Meranie objemu pevného telesa.
Určenie hustoty kvapalnej látky.

7.ročník:
Meranie teploty chladnúcej vody.
Topenie ľadu.
Určenie hmotnostnej tepelnej kapacity mince.

8.ročník:
Meranie gravitačnej sily v závislosti od hmotnosti.
Overenie podmienky pre rovnovážnu polohu páky.
Určenie rýchlosti pohybu telesa.

9.ročník:
Odmeranie elektrického prúdu a elektrického napätia.
Určenie hodnoty elektrického odporu v obvode.

Metodické pokyny 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.
a/ Metodické pokyny 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy
b/ Interný metodický pokyn - vypracovaný riaditeľom školy
c/ Hodnotenie merateľných výkonov žiakov:

• Tematické testy
Stupnica:
100% - 90%
  89% - 75%
  74% - 50%
  49% - 25%
  24% -   0%

• Laboratórne práce – hodnotiace kritéria:
( 1 ) -  veľmi pekná práca – ak žiak zapíše po odbornej stránke všetky požadované úlohy správne /  no dopustí sa gramatických chýb, ktoré vyučujúci opraví /, na vyučovacej hodine pracoval precízne, presne, dodržiaval pravidlá bezpečnosti pri práci
( 2 ) - pekná práca – žiak splní danú úlohu s menšími chybami, vo výpočte urobí chybu alebo nezapíše príslušné jednotky použitých fyzikálnych veličín, pracoval zanietenie s menšími nepresnosťami pri práci
( 3 ) - dobrá práca – žiak urobil laboratórnu prácu, no protokol obsahuje závažné chyby vo výpočte, nesprávne vzorce a zle vyvodené závery, prípadne chýbajúce časti zo zápisu protokolu, pracoval v skupine s menším podielom pri pokusoch
( 4 ) - vyhovujúca práca – žiak urobil laboratórnu prácu, ale neodovzdal laboratórny protokol do daného času.
( 5 ) – žiak odmietol pracovať

• Projektová práca:
Vyhodnotenie projektu:
a/ prezentácia vlastnej práce a získaných výsledkov – prezentácia projektu, obhajoba spôsobu a formy  práce, obhajoba záverov a spôsobov riešení problémov,
b/ hodnotenie projektu – spoločné hodnotenie projektu a práce žiakov (projekt nehodnotí len učiteľ, ale aj žiaci):
- žiaci sú rozdelení do skupín a hodnotia prácu celej ďalšej skupiny,
- sledujú splnenie cieľa projektu, prezentácia a predvedenie / realizácia / projektu
-  / model  - váhy, ponorka /,
- estetický vzhľad, deľba práce v skupine pri realizácii projektu,
- maximálny počet bodov – 5,
- body zapisujú do pripravených tabuliek a na konci prezentácie sa body sčítajú,
- korektnosť hodnotenia sleduje učiteľ a má posledné slovo pri celkovom hodnotení – pridá svoje body,
- skupina s najvyšším počtom bodov získava jednotky
c)  reflexívne hodnotenie – hodnotenie na základe celkového dojmu, 
d)  kriteriálne hodnotenie – učíme žiakov tvoriť a používať kritériá stanovené na začiatku projektu,
e) v ďalšej etape učíme žiakov posudzovať závažnosť jednotlivých kritérií,
f) v poslednej etape učíme žiakov diskutovať, argumentovať o splnení týchto kritérií.